Klobúk dolu

Autor: Mgr. Zuzana Bezáková | 18.8.2013 o 20:41 | Karma článku: 10,19 | Prečítané:  1520x

...klobúk dolu....Ja vám ďakujem. Všetkým ďakujem za klobúk dolu, ale pravda je taká, že to nemám záujem počuť. Rovnako si môžete odpustiť urážky a útoky vďaka týmto  vetám.

 

Každú chvíľu sa stretávam s konštatovaním...klobúk dolu....Ja vám ďakujem. Všetkým ďakujem za klobúk dolu, ale pravda je taká, že to nemám záujem počuť. Rovnako si môžete odpustiť urážky a útoky vďaka týmto  vetám.  Moje drobné rozhorčenie sa týka detí, ktoré patria detskému domovu. Starám sa o takéto deti a sú mojim najobľúbenejším profesionálnym zameraním. Momentálne  ich síce nemám veľa doma, iba tri, plus moje porodené. Náročky nehovorím vlastné, pretože  všetky sú moje, rovnako ako vaše. Aj vy platíte dane, aj vy sa teda podieľate na ich starostlivosti. Nemá zmysel sa rozčuľovať. Každému z nás by malo záležať, čo s nimi bude, akú budú mať budúcnosť a smerovanie. Tieto deti potrebujú svojho človeka, ktorý by im venoval lásku, pochopenie, bezpečie a istotu.  Nepotrebujú hračky ani čokoládku. Rovnako nepotrebujú falošný súcit, či prejav priazne. Potrebujú domov. A teraz konkrétne k tomu, kde sa vzalo moje rozhorčenie. Zobrala som deti von, ocitli sme sa na letnej akcii pre deti. Príjemné počasie, veselé aktivity a skupinka ľudí, ktorí sa s nami dali do reči. Po tom, čo prišli na to, že nie som biologickou matkou troch detí , spustili komplimenty plné akoby hrejúcich slov a klobúkov dolu. „Akoby", som použila náročky. Zistili, že ich nemám adoptované, ale pracujem ako profesionálny rodič. Zamestnanec detského domova a vychovávam a starám sa o deti v mojom byte. Vlastne tie deti sú mojim pracovným úväzkom. V tej chvíli sa objavila zhrozená otázka : „A to ich máte doma? A stále?"  Všetko pozitívne v ich vnímaní ušľachtilosti sa stratilo. Nasledovala otázka, či sa nebojím. Nebojím sa, nemám sa čoho. Sú to deti zradené najbližším človekom, zranené emocionálne a sociálne. Ja som sa rozhodla pre túto prácu pri plnom vedomí.  Dávam deťom domov, ktorý potrebujú. Bezpečie, bez ktorého nemôžu pokojne spávať a istotu, ktorá ak im chýba, nevedia kráčať životom  samostatne a plnohodnotne.  Naozaj sa mi veľmi ťažko dýchalo pri otázke, či aj cigánov...zomkla som pery, pretože dve deti, ktoré mám sú tmavšej pleti....pre mňa sú to však ľudia. Každé dieťa v každom veku potrebuje rodinu, prečo sledovať sfarbenie pleti? Každé dieťa má svoje špecifikum, každé je osobnosťou a práve prostredie, v ktorom sa deti pohybujú a vyrastajú formuje ich smer v živote.  Vo svojej praxi sa neorientujem na maličké bábätká, ale skôr sa zameriavam na väčšie deti v školskom veku. Možno práve to je kameňom úrazu. Nad bábätkami každý človek ochká, pri velkáčoch nikdy. Som presvedčená, že každý má rovnaké právo na život, na rodinu, lásku a istotu, či bezpečie. Nie len krásne blonďaté, modrooké detičky....ale aj deti, o ktorých si myslíme, že sú zlé.....oni totižto nie sú zlé, ale zranené a nedôverujú dospelému človeku, pretože práve ten im ublížil najviac...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?